V minulom článku sme si povedali zhruba aké postavenie majú
odbory. Najdôležitejší rozdiel je v tom, že ako jediné môžu vyjednávať
o kolektívnej zmluve.
Zákon hovorí o kolektívnej zmluve nasledovné
- je právnym nástrojom dosiahnutia a udržania sociálneho mieru u zamestnávateľa,
- je prameňom práva,
- je právnym nástrojom spolupráce medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich odborovými organizáciami,
- prostredníctvom podnikovej kolektívnej zmluvy možno zlepšovať pracovné, sociálne a životné podmienky zamestnancov.
Znamená to, že v kolektívej zmluve (ktorá je predmetom kolektívneho
vyjednávania), možno upraviť mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky
v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Ustanovenia upravené v
kolektívnej zmluve (ako napríklad právo na spravodlivé a uspokojivé
pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti, právo na
odmenu za vykonanú prácu a na odpočinok a zotavenie po práci, ako aj
právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci) sa stávajú
záväznými.
V kolektívnej zmluve môžu byť dojednané bližšie podmienky napríklad
týchto ustanovení:
- pracovného času a prestávok v práci,
- práce nadčas,
- dovolenky na zotavenie,
- prekážok v práci,
- bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
- stravovania,
- zvyšovania kvalifikácie,
- mzdy,
- opatrenia na vytváranie podmienok pre zamestnávanie zamestnancov, matiek, mládeže a osôb so zmenenou
pracovnou schopnosťou, - zásadné otázky starostlivosti o zamestnancov, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia.