Naša momentálna výška členského bola nastavená na základe predpokladaných výdavkov a brali sme samozrejme do úvahy aj určitú úroveň rezervy keďže predikovať konkrétne množstvo členov je na začiatku zložité. Je však lepšie ak si členovia odhlasujú vrátenie peňazí ktoré zostanú na konci účtovného obdobia ako keď ich je nedostatok na fungovanie organizácie. 

Faktom je že otázku ohľadom výšky členského sme mali už od viacerich zamestnancov. Ak si však po vysvetlení následne uvedomili, že im samotna investícia 0.9% môže priniesť dodatočné 500€-ve navýšenie daňovo odpočítatelnej položky (na základe Dankovho zákona o zdanení 13teho platu), či pravidelné, každoročné, niekoľko % zvyšenie platu a zároveň si svojim spôsobom platia poistenie pre prípad potreby právneho zástupcu, zistia, že sa im to skutočne vyplatí.

Ďalej je pravdou, že veľa odborových organizácii má dané členské stanovené až na 1% z čistej mzdy. Tak to má napríklad aj odborová organizácia pôsobiaca v OSK. Niektoré organizácie dokonca ani len neumožňujú vracať zamestnancom nepoužité prostriedky. Záleží skutočne na vnútornom nastavení tej ktorej organizácie.

Aj keď výšku daného členského momentálne neplanujeme meniť, nevylučujeme, že takáto zmena nastane na podnet členov v priebehu budúcoročnéj členskej schôdze. To už skutočne záleží na odhlasovaní všetkých členov.

V prípade, že máte dalšie otázky, neváhaj/te nás kontaktovať.

O povinnostiach zamestnávateľa v oblasti BOZP sa dočítate pod nasledujucim linkom.

Alfa omega v pracovnom pomere je aspon základná znalosť zákoníka práce. Je dobré si ho prečítať a mať prehľad o základných právach a povinnostiach ako aj byť schopný si dohľadať informácie priamo pri zdroji v prípade nejakého problému. Link na zákoník práíce sa dá ľahko nájsť na internete. Jedna z aktuálnych verzií je napríklad na tomto linku

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/

V prípade potreby existuje aj anglická verzia ZP, ktorá je žiaľ dosť stará (r. 2013). Ale v najhoršom prípade sa dá použiť (alebo aspoň jej časti, ktoré stále platia) ako inšpirácia a zdroj slovnej zásoby, ak potrebujete niečo vysvetliť svojmu zahraničnému manažérovi.

https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/uvod/legislativa/pracovna-legislativa/zakonnik-prace-anglicka-verzia-labour-code-full-wording-2013.pdf

Asi jedna z najpalčivejších tém a zároveň najnepríjemnejšia situácia v zamestnaní je, keď príde (k nečakanému) ukončeniu pracovného pomeru. Kapitola zo zákoníka práce zaoberajúca sa touto problematikou je podľa môjho názoru jedna z najdôležitejších a človek by mal byť stále „v obraze“ a mať vryté do pamäte aktuálne podmienky, aby poznal svoje práva a „cenu odchodu“. Samozrejmosťou je nikdy sa nenechať vmanipulovať alebo zastrašiť k okamžitému podpisu akéhokoľvek „papiera“ týkajúceho sa ukončenia pracovného pomeru (či už dohodou alebo výpoveďou). Vždy si návrh vezmite a preštudujte, poprípade sa poraďte s niekým, kto sa problematike rozumie. Pre zamestnávateľa je samozrejme žiadúce, aby zamestnanec odišiel s čo najmenším „odchodným balíkom“, čo je v priamom protiklade k záujmu zamestnanca.

Tabulka nižšie ukazuje aspoň základné rozdelenie výpovednej doby a odstupného, pokiaľ je výpoveď daná zo strany zamestnávateľa za najbežnejších podmienok. V tabulke sa inšpirujte aj pokiaľ by ste súhlasili s „dohodou“… Dôležité je vedieť, aká je „cena“ vášho odchodu.

Ak zamestnávateľ skončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou (podľa paragrafu 63, ods 1 ZP) z dôvodov:

A, zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce

B, nadbytočnosť zamestnanca,

C, zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,

Zamestnanec má okrem príslušnej výpovednej doby nárok na odstupné, ktorého výška je závislá od počtu odpracovaných rokov u daného zamestnávateľa.

Z hore uvedeného vyplýva, že v prípade ak pristúpite na podpísanie dohody o ukončení pracovného pomeru (čo je veľmi výhodné najmä pre zamestnávateľa ak iniciuje on výpoveď), uistite sa, že dostanete aspoň také peniaze ako kompenzáciu, aké by vám prislúchali, keby ste dostali štandardnú výpoveď. Za normálnych okolností by ste mali dostať ešte viac.

Na predošlý bod priamo nadväzuje ďalšia téma – ochranná lehota.

Po skončení pracovného pomeru má každý nárok na 7 dňovú ochrannú lehotu (pokiaľ pracovný pomer netrval kratšie ako 7 dní, vtedy je dĺžka ochrannej lehoty rovná dĺžke trvania pracovného pomeru… napríklad ak pracovný pomer trval 5 dní, aj ochranná lehota bude 5 dní).

Ochranná lehota znamená, že osoba, ktorej zaniklo nemocenské poistenie, si ešte sedem dní (resp. osem mesiacov – platí pre ženu, ktorej zanikne pracovný pomer v čase tehotenstva) po jeho zániku môže uplatniť nárok na nemocenskú dávku. Ak splní všetky podmienky nároku na dávku, Sociálna poisťovňa jej ju prizná a bude aj vyplácať.

Plynutie ochrannej lehoty sa môže skončiť skôr aj v takom prípade, ak vznikne nové nemocenské poistenie alebo nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Je to preto, lebo vznikom nového poistenia zaniká trvanie ochrannej lehoty.

Tento problém je veľmi častý a takéto porušovanie zákoníka práce zamestnávateľom veľmi obľúbené. Je veľmi obľúbené aj medzi zahraničnými zamestnávateľmi a nevyhýba sa ani rôznym „shared services“ centrám.

Veľakrát je to lajdáckosť a pohodlnosť zamestnávateľa. Vedzte však, že „job description“ je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy a teda je to „písmo sväté“.

Bez súhlasu zamestnanca môže nariadiť zamestnávateľ inú pracu ako je v pracovnej zmluve iba ak ide o „odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo potreby zmiernenia jej bezprostredných následkov“.

Pokiaľ nové povinnosti nemáte dohodnuté v pracovnej zmluve, tak takúto prácu nemusíte vykonávať. Firma vám to nemôže nariadiť a odmietnutie takejto práce nemôže byť považované za neplnenie si povinností. Zamestnávateľovi nepomôže ani „čarovná formulka“ v znení „podľa požiadaviek a pokynov manažéra“.

Zákon hovorí o pracovnom úraze nasledovné:

Pracovný úraz podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce a zákona č. 461/2003 Z. z.  o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení) je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh, v priamej súvislosti s ním alebo pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. (Ďalšie podrobnosti o definícii pracovného úrazu upravuje zákon o sociálnom poistení.)

Pracovné úrazy rozdeľujeme nasledovne:

A, Smrteľný pracovný úraz

Smrteľný pracovný úraz je každý pracovný úraz, ktorý spôsobí smrť ihneď alebo kedykoľvek neskôr, ak nastane smrť podľa lekárskeho posudku následkom tohto pracovného úrazu.

B, Závažný pracovný úraz

Závažný pracovný úraz je úraz, ak došlo k smrti, ťažkej ujme na zdraví alebo ak predpokladaná dĺžka liečenia je viac ako 42 dní. Odporúča sa pri každom pracovnom úraze, ak postihnutý zamestnanec vyhľadal lekárske ošetrenie a nezáleží na tom, či je pracovne neschopný („má vypísanú PN“) alebo nie, požiadať lekára alebo zdravotnícke zariadenie, aby vydal písomné oznámenie o predpokladanej dĺžke liečenia, a teda či môže byť dĺžka liečenia viac ako 42 dní. Lekár alebo zdravotnícke zariadenie je povinné takéto oznámenie vydať. Týmto sa predíde možným nedorozumeniam a nejasnostiam pri ohlasovaní pracovného úrazu v prípade výskytu komplikácií v liečení  postihnutého zamestnanca.

C, Registrovaný pracovný úraz

Registrovaný pracovný úraz je úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca.

D, Iný úraz ako pracovný úraz

Iný úraz ako pracovný úraz je úraz, ktorý vznikol na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, ale nie je evidovaný alebo registrovaný ako pracovný úraz. Pri tomto úraze nie je splnená definícia pracovného úrazu, hlavne časť „pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi“, napr. zamestnanec ukončil pracovnú zmenu, zaevidoval si svoj odchod, a potom si spomenul, že si zabudol napr. dáždnik a vrátil sa do kancelárie, kde padol a zlomil si ruku.

E, Nebezpečná udalosť

Nebezpečná udalosť je udalosť, pri ktorej bola ohrozená bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca,  ale nedošlo k poškodeniu jeho zdravia.

Zamestnanec (aj keď bol iba svedkom udalosti) je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti a ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav, je povinný poskytnúť všetky potrebné informácie o vzniku udalosti (hlavne pracovného úrazu) pri evidencii alebo následnej registrácii (spísanie záznamu o pracovnom úraze).

Zamestnávateľ je povinný po oznámení udalosti bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stav pracoviska, ak ide o závažný pracovný úraz, nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu  života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Zamestnávateľ je takisto povinný viesť evidenciu pracovných úrazov, iných úrazov a priznaných chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania.

Viac detailov https://www.epi.sk/cely/odborny-clanok/Pracovny-uraz-vo-firme.htm

Pokiaľ dal zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi a zamestnanec ostal počas výpovednej doby PN a PN trvá dlhšie ako posledný deň výpovednej doby, tak sa výpovedná doba predlžuje o trvanie PN. Ak PN skončí pred skončením výpovednej doby, tak sa nič nemení. Toto je dôležité pokiaľ by sa predĺžením dosiahol napríklad počet odpracovaných rokov, ked vám prináleží vyššie odstupné.

Ak má zamestnanec pracovný pomer na dobu určitú, pomer sa končí v ten deň, aj keď ste na PN.

Každého zamestnanca môže postretnúť nejaký problém na pracovisku. Je preto dôležité, aby každý zamestnanec mal veľmi dobre naštudovanú svoju pracovnú zmluvu. To je alfa-omega každého pracovného vzťahu. Budete vedieť základné atribúty ako pracovné miesto, výšku mzdy, výplatný termín, popis práce.

Tak isto je dobré poznať interné dokumenty zamestnávateľa ako sú vnútorné predpisy a smernice k jednotlivým aspektom pracovného života.

Pokiaľ informácie zo spomenutých dokumentov nestačia, máte možnosť obrátiť sa na zástupcov odborov vo vašj spoločnosti (pokiaľ ste členom odborov, dáva vám to nemalé výhody… nie ste v tom sami).

V prípade, že nie ste členom odborov, ešte máte možnosť naštudovať si problém na internete (ideálne prečítať zákoník práce a relevantné stránky zaoberajúce sa seriózne pracovným právom) poprípade si najať služby právnika.