V minulom článku sme si povedali zhruba aké postavenie majú
odbory. Najdôležitejší rozdiel je v tom, že ako jediné môžu vyjednávať
o kolektívnej zmluve.
Zákon hovorí o kolektívnej zmluve nasledovné

• je právnym nástrojom dosiahnutia a udržania sociálneho mieru u zamestnávateľa,
• je prameňom práva,
• je právnym nástrojom spolupráce medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich odborovými organizáciami,
• prostredníctvom podnikovej kolektívnej zmluvy možno zlepšovať pracovné, sociálne a životné podmienky zamestnancov.

Znamená to, že v kolektívej zmluve (ktorá je predmetom kolektívneho
vyjednávania), možno upraviť mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky
v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Ustanovenia upravené v
kolektívnej zmluve (ako napríklad právo na spravodlivé a uspokojivé
pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti, právo na
odmenu za vykonanú prácu a na odpočinok a zotavenie po práci, ako aj
právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci) sa stávajú
záväznými.
V kolektívnej zmluve môžu byť dojednané bližšie podmienky napríklad
týchto ustanovení:

• pracovného času a prestávok v práci,
• práce nadčas,
• dovolenky na zotavenie,
• prekážok v práci,
• bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
• stravovania,
• zvyšovania kvalifikácie,
• mzdy,
• opatrenia na vytváranie podmienok pre zamestnávanie zamestnancov, matiek, mládeže a osôb so zmenenou
  pracovnou schopnosťou,
• zásadné otázky starostlivosti o zamestnancov, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia.